Anjelska.sk aktuálně

15. 8. 2011 - Posolstvo pre dnešný deň

Som sen, ktorý Ti zaviera viečka, aby si pochopil. Som ten, ktorý Ti chce povedať, že Ťa ľúbim takého aký si. Niet veľa slov na vyjadrenie lásky. Niet výrazov, ktoré sa dajú k nej prirovnať  Len skutok, len čin to dokáže. Objímať láskou a vedieť, že to čo spravím bude mnohonásobne vrátené. Každému kto tak koná, žije. Každému, kto sa snaží premeniť svoj sen na skutočnosť. Je mnoho takých, ktorí len tajne dúfajú a obávajú sa povedať, že všetko čo tvorí ich sen je realita. Aby ho nezahnali, aby neutiekol niekam do diali, odkiaľ už nemôže prísť a dokázať že je.

Uvidím ho - neuvidím. Chcem - nechcem. Trúfam si - netrúfam. Stav istej rovnováhy. Ani tak - ani tak. Hojdáte sa, driemete opojený láskou, ktorá prichádza. A je Vám to už akoby jedno. Apatická myseľ dlho zámerne pripravovaná na deň, kedy privíta svetlo. Poučení, čakajúci, dúfajúci. Uvedení do stavu "skočiť", hojdajúci sa na mostíku brány, hore - dole...hore -dole. Nachystaní odraziť sa, keď príde povel, salva vesmíru. Som tu a teraz a driemem i chcem, netrúfam si i túžim - ísť. Pripútaný k hmote cez posvätnú geometriu. Znudený už z dlhého čakania na tých, ktorí ešte potrebujú niečo vedie´t, niečo vnímať a pochopiť. Majú na to právo. Majú nárok pohybovať sa pomaly, pretože boli vyvolení. Na nich sa "ukázalo" prstom a povedalo. Aj Ty môžeš ísť. Tvoje vedomie. Povedie Ťa skratkami a serpentínami spoločných ciest. Ako sám uznáš za vhodné. Skôr či neskôr môžeš prísť. Už si pochopil ? Už vieš, čo je to život vesmíru i Zeme ? Už môžeš vykročiť ? Alebo chceš ešte chvíľu zostať stáť a počúvať druhých čo Ti hovoria, aby si to zvládol ? Je to spln, ktorý Ti otvoril dvierka objavov a múdrosti. On Ti ukázal skratku, aby sa na Teba už nečakalo. Aby si dobehol ostatných, ktorí už stoja v bráne, opretí o zárubňu času svojím vedomím. Pochop, že prienik realitami je len jeden a na chvíľu. Viac ich nepríde. Ak zostaneš stáť, už nemáš šancu ísť ďalej do galaxie. Už nedokážeš sám prejsť, preniknúť bránou času a povedať - už som tu. Tam kde som chcel byť.

Je to čas, ktorý dáva svoj dielik, kúsok, Tebe. Aby Ťa ukotvil inde - na inom mieste. Stepuje, skáče, vyčkáva Ťa, aby si stihol dobehnúť. Pretože brána otvára svoje vrátka. Už posledné. V predizbe snov, na priedomí pocitov. Záplavou slov, viet a zvukov, ktoré znejú ako zvony katedrály v čase brieždenia, oznamujúc nové ráno a volajúc tých, ktorí chcú prísť. 

Sen o neuskutočnenom sne, sen o množstve výjavov z dejín ľudstva, sen o víťazstve nad hmotnou dimenziou. To všetko tam patrí. Do Tvojho váhania i vôľe ísť či zostať. Som tu s Tebou, človek. A nezabúdaj, že tí, ktorým chýbaš teraz sú tí, ktorí pôjdu s Tebou. Nestrachuj sa, že neprídu. Sú tým samým, kým si Ty. Svetlom, nádejou, láskou. Už sa dvíha jej opona, aby si uvidel scenériu divotvornej krajiny, ktorá Ťa vpúšťa. Keď odmietneš, nevadí. Uvidíš nabudúce. Tvoje vedomie vie čo chce a to čo chceš Ty vieš tiež. Ste spolu zlúčení držiac sa za ruku. Umytí, učesaní, voňajúci diaľkou. Tak privítaj svetlo s otvorenou náručou. Ono Ťa chce objať. Aby si sa cítil v bezpečí. Ty a Tvoje deti a blízki, ktorých máš tak rád a život bez nich si nevieš predstaviť.

A zvieratká ? Tie pôjdu tiež. S Tebou. Ak ich budeš chcieť. Pamäťou dotvorení. Už v inkarnácii pred týmto časom si vedel, kto všetko s Tebou môže ísť. Či psík, alebo srnka doma na záhrade. Všetky zvieratá lesa sú teraz pripravené. Aby sa vzniesli priestorom svetla a previbrovali s Tebou. Každé má svoju pamäť a vedomie zvieracej ríše. Každé vie, že je čas ísť. Cíti to, hľadá stále niečo. Spí a spí a spí. Len občas mrkne či si ešte tu, aby si mu neutiekol. Pretože bez Teba nepôjde. Nezabehne sa, neutratí, keď tu nebudeš. Bude stále s Tebou snívať Tvoj nový deň o šťastí. Ale už skutočný. Reálny. Ako je deň a noc, obloha a hviezdy padajúce navôkol, aby Ťa uviedli cez slavobránu svetla do nového prístavu v priestore času. 

Spi, zavri oči a driemaj. Vieš, je to tak lepšie, keď budeš spať. Nebudeš vnímať, vidieť, rozmýšľať o tom aká kľukatá je to cesta a koľko zákrut, závitov nesie. Koľko spojených pečatí slov, ktoré nahradia tie Tvoje, aby si rozumel vesmíru aj potichu. Aby si sa dohovoril cez deň i v noci, keď sa Ti bude cnieť za niekým kto tu práve teraz nie je. 

Stúpaj vyššie, hore, ešte kúsok. A už si tam. V balóne svetla svojho tela, ktorý Ťa nesie, hojdá a opatrne položí na novú Zem.

Som tu, neboj sa. Som stále s Tebou. I druhí, ďalší prichádzajú Ťa privítať. Vidíš ? Mal som pravdu. Len Ty si nevedel či môžeš veriť. Neveril, nechcel, netušil čo bude. A pritom predsa dúfal.

S láskou Féva

Ilona Pálušová

Odkaz je možné v neskrátenej a neupravenej verzii ďalej šíriť nekomerčným spôsobom, len za podmienky uvedenia aktívneho odkazu www.anjelska.sk