O duchovním poznání a cestě bez dogmat a jiných nesmyslů na konci této Epochy

Anjelska.sk - Moja Zem

31.08.2011 10:14

30.8.2011 - Pripravení prijať Srdcom Všetkých a Všetko čo prichádza a pochádza zo Svetla. Septembrom nastáva plný prúd vo všetkých sférach. Uvoľnite poslednú hmotu a pripútanosť k nej. Len srdce, srdce srdce je kľúčom domov. Androméda, Plejády, Alfa/Proxima Centaury, Orion, Sírius. V sekcii Féva je vložený odkaz.

 

29.8.2011 - Všetko oddelené, zatriedené, zariadené. Srdce je kľúčom, otvorilo a otvára Vstup domov. Sme krok pred domovom. Nesúci Láskou cez most prišli sme ... sem ... SI DOMA.

 

 

Féva 29.8.2011      
Napsal uživatel Amia   
Úterý, 30 Srpen 2011 11:46

Moja Zem

Dívam sa ako rozkvitáš, moja Zem. Som pútnik už vyčerpaný dlhou cestou a túžim a chcem byť už tam, kam patrím. Odkiaľ niet návratu do minulého tieňa.  Chcem svietiť, žiariť, dýchať tú vôňu a svieži vzduch lásky.

     

Chcem, túžim byť s Tebou a Tebou súčasne. Môj sen sveta ďalekého i blízkeho. Vieš, čo Ti poviem ? Si blízučko. Vznášaš sa nado mnou ako biely tieň. Ako biela sova letiaca nad horami až sem. Ku mne. Nesúca posolstvo iného sveta. Múdra a uvážlivá, so zrakom zameraným na Zem, aby povedala svetu, že nekončí. Že ide ďalej na svojej púti vesmírom. Ale už iná. Očarujúca, krásna, ligotavá. Ako transparentná perla s kryštálovým vnútrom, odrážajúcim všetko čo cíti, chce a tvorí svojou láskou. Ako sen prameniaci v prvopočiatku. Neustálym vírením času a jeho tvarov sa prenášajúci už vyššie a vyššie... Aby lepšie dovidel, aby dohliadol až k pravde všetkého čo vesmír tvorí. Jeho múdrosť, nehu, lásku, pohladenie....kvapkami prány.

     

Som tu pri Tebe, môj milý. A skúšam Ti nakresliť tieň Tvojho nového života. Tieň prenášaný vyššie, do nedohľadna. Som, som, som, som, som....Som ozvenou Tvojho srdca. Som láskou, som Tebou. Som všetkými, ktorých nesie táto Zem. A verím, že to čo chceš sa Ti splní. Vlievam Ti nádej a túžim Ťa objať. Si človek a zostávaš ním aj naďalej. Opäť plný túžby. Už všetko vieš. Už vieš čo má a nemá význam. Čo tvoríš, kam smeruješ. Kým si. Tvoja dualita Ťa víta. Aby si preklenul most, spojil sa s ním a išiel, kráčal cestou prvopočiatku po svetelnom moste nanebovstupovania. Do siene záznamov, cez chrám svetla až na druhý breh oceánu. Mora morí. K ostrovu Moreau. Tam zastaneš, nadýchneš sa, načerpáš síl a vykročíš ďalej. Už ponad Zem - nesený a nesúc svetlo. 

     

Všetko okolo je ligotavé. I nová Zem, tam na druhom brehu. Len kráčaj ďalej a neobzeraj sa. Posúvaš sa svojím vedomím celku tých, ktorí idú s Tebou. Bieli a belejúci sa kryštalickým zázrakom. Si rovnaký ako predtým...a iný. Transparentnejší. A ja som stále pri Tebe. Aby si nespadol z mosta. Aby som Ťa zachytil, keď sa budeš chcieť vrátiť do minulosti. Kde už cesty niet.

     

Nikto a nič Ťa už v tejto chvíli nezastaví. Nikto a nič nemá silu ani právo postaviť sa pred Teba a povedať ...Zostaň ! Alebo...Choď !  Len Ty, Ty samojediný.  

     

Už vieme, my všetci, ktorí vstupujeme na posledný stupienok svetla, ale súčasne  na prvý. Na stupeň víťazov. Je biely, transparentný a farebný súčasne. Je zrkadlením časov v čase jednom. Odrážajúcom  spätne jeho nitky, jeho vlákna a spájajúcom seba navzájom so všetkými, ktorí ho tvoria v jednotnom čase.

     

Tak poď a povedz. Si pripravený čeliť časovému skoku ? Ja viem, je to ťažké rozhodnutie. Odrazu, teraz...a čo potom?  A čo všetko čo bolo predtým? A...povedz, tí ktorých milujem ?  Čo oni ? Čo s nimi bude, až odídem ?  Nemusíš sa strachovať a báť. Oni vedia kto si a prečo si tu. Aby si ich učil a aby si sa učil sám. Sú s Tebou a budú stále. Budú Ťa sprevádzať do novoveku. Na jednej spoločnej ceste víťazstva.

     

Nadýchni sa zhlboka a vydýchni vzduch. Už ho nepotrebuješ. Už dýchaš pránu. Tá Ťa živí i napája. Ako nektár kvetu včelu. A Ty sám si k tomu  "vypestuješ"  chlieb. A Tvoji blízki ho budú jesť tiež. A soliť morskou vodou. Lebo aj more tam je. A voňať s Tebou kvety jazmínu, ruže a iné, ktoré nepoznáš. Lebo kvety tam rastú tak, ako na tejto Zemi. A stromy Ťa budú ovievať trblietavým vánkom. A voda omývať Ti členky, keď budeš chcieť. A dúha na oblohe bude inými farbami ladiť Tvoje telo. Inou farebnosťou škály. Veď....vieš.

     

Tvoj syn, Tvoja dcéra vedia tiež čo vedieť potrebujú. Aj keď sa to nezdá. Ale vedia čo treba urobiť, keď príde chvíľa rozhodnutia. Chytia sa Ťa za ruku a povedia...poď. Ideme, mami...tati...už je čas. Aby sme nezmeškali. Lebo je to len raz. Len jedenkrát za život tisícov liet. Kedy sa čas zastaví a začína iný, nový.

     

Tak poď a vychutnaj si ten prienik realitami. Aby si potom mohol rozprávať a....učiť iných. O múdrosti a láske, ktorá Ťa viedla a ukazovala cestu až k mostu Tvojich túžob a prianí. Na diaľnici vekov, križovatke ciest vesmírnych spájaní Tvojho srdca.

 

                                                                                                                               

S láskou Féva

Ilona Pálušová

 

 

Odkaz je možné v neskrátenej a neupravenej verzii ďalej šíriť nekomerčným spôsobom, len za podmienky uvedenia aktívneho odkazu www.anjelska.sk 

 

 

Diskusní téma: Anjelska.sk - Moja Zem

Nebyly nalezeny žádné příspěvky.