Anjelská.sk: novinky dne (9.10.2011)

Zázraky sa dejú - 8.10.2011

.....každú chvíľu, len Vy ich vnímate iným pohľadom. Mnohí z Vás si neuvedomujú, že Váš svet sa mení. Ale mnohí už vedia a túžia ho vidieť. Celý, celučičký nový. Vynovený trblietavým leskom lásky. 

Zastav sa človek a zahľaď sa do diali. Čo tam vidíš ? Len oblohu ? Len mraky ? Nie. Je tam aj niečo iné. Choď hlbšie pohľadom a zbadáš to svetlo. Je blízko. Je tak blízko pri Tebe a Ty ho nevidíš. Nevnímaš krúžiace prstence svetla, ktoré sa črtajú dávajúc Ti na vedomie, že svetlo prichádza. Zhmotnené do tisícov mrakov. Je tam v ich vnútri a Ty ho nevidíš, pretože stále si zvyknutý hľadať niečo iné. Iný tvar, iné rozmery. Tak skús sa pozrieť lepšie. Je tam sila lásky prichádzajúca Ti v ústrety, aby si sa jej mohol dotknúť sám a pochopil. Je to zázrak stvorený pre Teba. Zázrak prijatý Tvojím srdcom toľkokrát pochybujúcim.

Svetlo tvorí realitu. I tú Tvoju, terajšiu. Svetlo ako základ všetkého čo je, čo vidíš, vnímaš svojím zrakom. Je i Tvojou hmotou reality v ktorej teraz žiješ. Pretože čas je síce len jeden, ale delený na časti vedomia. Podľa toho do ktorej časti patríš - i vidíš. Teraz je už skutočnosť iná. Už si sa rozhodol, už vieš ktorá je Tvoja cesta. 

Vieš, človek, sklz časom nie je len jednoduchá veta. Slogan, vedecký či technický termín. Je to predovšetkým láska. Kĺzavým pohybom sa posúvajúca vpred stredom Tvojho srdca. A tak sa zahlaď ešte raz a uvidíš, zbadáš ten iný čas letiaci k Tebe, k Vám. Je tu blízko. Vidíš ho už ? Vnímaš ? Cítiš ? Hľadáš a súčasne dúfaš, že to čo zbadáš nie je už len viera, ale realita. Realita Teba samého. Keď v diaľke uvidíš čo si doteraz nikdy nevidel, zostaň v kľude stáť a obdivuj tú majestátnosť svetla. Zahľaď sa na všetky jeho časti, dieliky, vytvorené múdrosťou iných galaxií.

Keď sa pozeráš sám na seba - zistíš, že i Ty si stvorený svetlom. Keď prežiariš svoje telo - je priesvitné. Len kostra je akoby hmotná. Ale i to je zdanie. I ona je zložená zo svetelných častíc. Iba v tomto svete vyzerá, že je pevná, tvrdá ako skala. Ale i skala je svetlom. Množstvom nepostrehnuteľných kryštálikov solí, kremeňa, minerálov. Rôzne podľa druhu usporiadaných svojím charakteristickým lomom uhlov. Každý nesúc svoje prímesy svetla a jeho dúhy.

Tak vidíš, všade kam sa pozrieš je to tak. Tu na Zemi i inde v galaxii. Len svetlo sa mení. Mení tvar i farbu. A Ty, aby si ho lepšie videl, máš prispôsobený už zrak jeho novému stupňu. Trblietavému spektru drobnejších častíc. 

Všetko je o Tebe, o človeku. Všetko čo Ti hovorím. Aby si pochopil, aké jednoduché tvary tvorí svetlo a postupujúc vyššie vytvára nové, krajšie, kryštalické. 

I teraz je to tak. Ver, že nikto z Vás ešte nevidel čo sa na oblohe črtá. Nikto nezacítil dotyk hravosti farieb, ich zmesi splývajúcej do jednej. Ružovej, tyrkysovej, transparentno-bielej. Svetlo prúdiace zo stredu galaxie pridáva prímes neznámych farieb. Ale sú oveľa krajšie, mnohopočetnejšie. Skús ich pohladiť. Čo cítiš svojím dotykom ? Je biela priesvitná ? Alebo len biela. Je transparentne ružová ? Modrá ? Zelená ? Je fialová ? Smaragdová ? Vínová ? Tak akú farbu vidíš ? Rozhodni sa sám. Pretože tá je Tvoja. Ukazuje Ti cestu po svetelnom moste. 

Ružová a fialová, smaragdová, trávovo zelená, rubínová, žltá či zlatá, okrová, medená, nezábudková či biela. Všetky "tancujú" svojím vlnením. Každá farba má svoju vlnovú dĺžku. Tak ako tón, melódia, ktorú možno počuješ. Tak ako svetlo. Vyber si svoju vlnu. Si frekvenčnou ladičkou hľadajúcou cestu domov podľa farby svojho srdca. Jeho oktávy. Zameraj sa na čas, ktorý nastáva a skúmaj jeho farebnosť. Prináša Ti svetlo a jeho lom. Pre každého zvlášť - jeho pohľadom. 

Tak skús, ochutnaj, dotkni sa, privoňaj a započúvaj sa do jeho piesne. Počuješ aká je láskavá ? Tak ako Ty, človek, ktorý kráčaš ruka v ruke jeden s druhým po svetelnej ceste víťazstva svojich snov vedený svojou farbou.

Ja viem, je to náročný krok. S odvahou vykročiť akoby nevedno kam. Ale ver, že obava a strach, ktorý možno cítiš je iba klam. Rozpustí sa vstupom do brány. Keď uvidíš, spoznáš, že jej prah je len delením dvoch časov. Subjektívneho a objektívneho - skutočného, pravého času v ktorom sa pohybuje každý kto dokázal vedomím vzrásť. Vzostúpiť vyššie.

Čo bude keď vkročíš do brány ? Veľa sa zmení....Neskočíš do prázdna ako sa zdá. Vstúpiš na pevnú pôdu nových zemí univerza. Nových planét, ktoré ešte nepoznáš a nikdy si ich nevidel. Čas sa zastaví prelomom, prechodom z ilúzie do reality. Zmení Ťa, zmeníš sám seba a budeš ovládať iné proporcie vedomia ako doteraz. Málo si dosiahol, vedel, poznal. Málo si dokážeš vytvoriť proti tomu čo príde, čo zažiješ v novej realite. Tak si to skús predstaviť.....že si svetlo a pohľadom vytvoríš, zhmotníš sám seba. Pridáš či uberieš na objeme. Prefarbíš si vlasy, zväčšíš oči, zmeníš tvar jednotlivých častí tela. Všetko prispôsobíš svojej predstave. To isté sa bude diať s Tvojím okolím. Maj odvahu takto tvoriť. O chvíľu si zvykneš a budeš vedieť s novou realitou pracovať. Už vedomím. Vedomý si lásky, ktorú v sebe nesieš. Vedomý si jej pravidiel. Ak by si jej zákony neprijal, nedostal by si sa na nové miesto.

A teraz sa skľudni a predstavuj si sám seba prechádzajúceho bránou, vnímajúc jej obrovský rozmer. Jej potenciál. Je to triedenie, delenie srdcom.

Odsunú sa Ti spomienky pod prah. Do podprahového vnímania materiálneho sveta a zostanú tu pre tých, ktorí tento svet tvoria a sú jeho realitou. Raz prídu presne tak ako si prišiel Ty - ku bráne. Svoje spomienky nevyhodíš "do koša", to nie. Len ich odložíš, schováš. Aby si vedel, že si bol, rástol, učil sa. Budeš si vedieť spomenúť na všetko čím si vyrastal. Na pozitívne okamihy šťastia, vedomý si skutočnosti novej. Bez emocionálneho zatieňovania smútkom, že....si tu žil a.....odišiel. Už Ti nebude treba slov a sĺz. Tam na druhej strane slzy už nie sú. Nemajú prečo tiecť, vyvierať Ti z hĺbky duše. Už ich niet. Len pocit šťastia. Že si tu a tvoríš ním svoju novú realitu. 

A tí druhí, ktorí tu zostanú ? Ver, nebudú sa brániť skutočnosti, že si šiel. Pretože budú v hĺbke svojho Ja vedieť, že svet polaritný Ťa na 3D Zemi mal. Ich životom si prechádzal, ale už Ťa jednoducho v tomto svete niet. Nebudú vnímať Tvoj odchod ako si myslíš. Nebudú nariekať a hľadať Ťa celé týždne a roky. Budú len vedieť. Nič viac. Budeš ilúziou na ktorú si budú matne spomínať. Ilúziou, ktorá im nebude ubližovať. Tak je to univerzom zariadené a tak sa stane v okamihu pravdy. V záujme najvyššieho dobra pre všetkých.

S láskou Féva

Ilona Pálušová

Odkaz je možné v neskrátenej a neupravenej verzii ďalej šíriť nekomerčným spôsobom, len za podmienky uvedenia aktívneho odkazu www.anjelska.sk