BlogSurfing-2 (Pyramída ako elektráreň ?)

    Veľa okolností súvisiacich s Veľkou pyramídou spochybňuje všeobecne uznávanú teóriu, že ju postavili ako hrobku.

    Prvou a celkom očividnou okolnosťou je jej absolútna veľkosť. Pyramída pokrýva plochu 5,3 hektára (hektár je 100×100 metrov) a pôvodne dosahovala výšku 146 metrov (aj so zlatou „čiapočkou“). Celá bola pokrytá bielym kamenivom (vraj kremeňom) a pyramídu bolo vidno na viac ako100 kilometrov, pretože celá snehovo biela so zlatou pyramídkou na jej špici svietila do veľkej vzdialenosti. Bola to vskutku nádherná stavba.

    V jej štruktúre je zabudovaných približne 866 495 kubických metrov materiálu. Na stavbu sa použilo okolo 2 300 000 kamenných blokov, pričom každý z nich vážil v priemere 2,5 tony. Niektoré z obkladových kameňov pri báze pyramídy dosahovali hmotnosť až do 15 ton, kým hmotnosť granitových nosníkov v strope Komory kráľa sa pohybovala v rozmedzí 50 až 80 ton. Ak k tomu pridáme dláždený chodník, satelitné pyramídy, pyramídy a mastaby kráľovien, dostanete celkovú hmotu s objemom 2 700 000 kubických metrov. Predstavuje to poriadne množstvo kamenárskej práce venovanej iba na umiestnenie mŕtvoly, aj keď pripustíme, že Egypťania boli priam posadnutí posmrtným životom. Ortodoxné vysvetlenie hovorí o tom, že faraón Chufev (nesprávne Cheops) sa pokladal za veľmi dôležitého.

    Treba poznamenať, že vnútro pyramídy vôbec nevyzerá tak dobre zariadené na posmrtný život ako Siene večnosti, ktoré hĺbili celé generácie faraónov v Údolí kráľov. Na priereze pyramídy je vidieť niekoľko chodieb a tunelov, ale iba tri komory a Veľkú galériu. Inak sú v pyramíde desiatky a desiatky iných chodieb a miestností. Hoci galéria znesie porovnanie s rozľahlými podzemnými komorami známych faraónskych hrobiek, tri komory sú pomerne malé. Ak aj bol Chufev – alebo ten, kto pyramídu naozaj postavil – priveľmi namyslený, nenútilo ho to pripraviť si pohodlie aj na posmrtný život. Ako bolo u faraónov zvykom.

Prierez Veľkou pyramídou znázorňuje chodby a kráľovské komory.

 Boli tieto vlastnosti Veľkej Pyramídy potrebné keď sa jednalo „iba“ o hrobku pre faraóna? Posúďte sami.

- Po celý rok je v pyramíde rovnaká teplota s odchýlkou 0,5 stupňa celzia. Nikto nevie ako je to možné.
- Pokrýva plochu, ktorá zodpovedá siedmim obytným blokom v centre New Yorku.
- Celá plocha kamennej plošiny je upravená do vodorovnej roviny s presnosťou na 2,1 centimetra.
- Základňa pyramídy je presný štvorec. Rozdiel strán je najviac 4,4 centimetra.
- Strany sú orientované presne podľa svetových strán – na sever, na juh atď. s priemernou odchýlkou iba tri minúty a šesť oblúkových sekúnd. Tento rozdiel môže byť spôsobený pohybom afrického kontinentu.
- Obkladové kamene sa odchyľovali od absolútnej presnosti iba o štyridsatinu centimetra.
- Sklon stien je 51 stupňov a 54 minút a teda plocha plášťa sa rovná druhej mocnine jej výšky.
- Keď podelíme obvod pyramídy dvojnásobkom jej výšky dostaneme číslo pí na 2 desatinné miesta.
- V Egypte bola používaná miera tzv. „LAKEŤ“ (česky loket), čo sa zistilo z písomností a z hieroglifov. Bola to zhruba dĺžka 25 britských palcov. Základňa pyramídy merala 365,24 lakťov. Teda ako počet dní v roku.
- Zistilo sa že číslo PÍ je zakomponované aj do komory kráľa. Proporcie tejto miestnosti dokazujú, že jej starí budovatelia poznali aj zlatý rez a Pytagorovu vetu – o oboch sa stále tvrdí, že ide o grécke objavy).
- David Davidson zistil, že do pyramídy sú zakomponované aj hodnoty solárneho roku (365 dní, 5 hodín, 48 minút, 46 sekúnd), siderického roku (365 dní, 6 hodín, 9 minút, 10 sekúnd) a orbitálneho roku (365 dní, 6 hodín, 13 minút, 53 sekúnd). A to s úplnou presnosťou.
- Súčet uhlopriečok podstavy udáva približný počet rokov trvania celej precesie rovnodenností (trochu menej ako 26 000 rokov). Môže sa ale jednať o špekuláciu.
- Vrchol pyramídy korešponduje akoby so severným pólom, jej obvod je ekvivalentom rovníka, a jej štyri ploché stany presne reprezentujú štyri kvadranty pologule.
- Možno tiež narysovať špecifickú čiaru prechádzajúcu stavbou, ktorá rozdeľuje našu planétu na rovnaké pologule súše a mora.
- Iná čiara delí pevninu planéty na rovnaké polovice.

 To znamená, že máme mohutný a presne naprojektovaný model jednej zemskej pologule, presne orientovaný podľa svetových strán, postavený s takmer nepredstaviteľnou námahou na určitom špecifickom mieste…a nikto nevie prečo. Žeby to všetko iba pre telo faraóna? Asi nikto na Zemi to naozaj nevie, snáď okrem pána Christophera Dunna.

    Keď Dunn začal preštudovávať Veľkú Pyramídu ako profesionálny inžinier, uvedomoval si existenciu aj mnohých ďalších príkladov presnosti, ktorá sa týkala kameňov a orientácie. Sú tam napríklad úzke šachty vedúce z komôr kráľa a kráľovnej smerom k povrchu pyramídy. Kedysi prevládalo presvedčenie, že ide o vetracie šachty, no toto presvedčenie čoskoro opadlo, pretože dané šachty nevedú ku povrchu a teda necirkuluje nimi vzduch. Dunn je presvedčený, že tieto šachty boli stavané a napomáhali pri takých zložitých stavieb miestností akou bola napríklad komora kráľa. Zaujímavá je šachta vedúca práve z komory kráľa, ktorá ide od nej preč, potom sa stáča k severu a vracia sa ku kráľovej komore.
    Dunn upozornil aj na podivné prázdne priestory nad komorou kráľa, ktoré majú vraj odľahčovaciu funkciu, ako hovoria egyptológovia, nakoľko by bol kameň nad touto komorou nesmierne ťažký. No táto teória je dosť pochybná, pretože kamene nad komorou kráľovnej sú omnoho ťažšie ako by boli nad komorou kráľa a nie sú vôbec odľahčené. Keďže priestory nad komorou kráľa sú „odľahčené“ zrejme to nebolo kvôli hmotnosti muriva nad miestnosťou.

    Potom sú tu poškodenia Komory kráľa, na ktoré ako prvý upozornil Flinders Petrie. Jeho starostlivé merania ukázali, že komora sa odchyľovala od ideálnej polohy o 2,5 centimetra. Všimol si aj, že mohutné granitové stropné nosníky v južnej časti komory nesú známky toho, že boli vytrhnuté z pôvodného zakotvenia. Niektoré z nich sú prasknuté naprieč. Ako píše Petrie, „kamenné spoje sú na každej strane oddelené, celá komora sa musela otriasať a dokonca sa zväčšiť. Celé dlhé predlhé roky boli egyptológovia a iní vedci názoru, že dané poškodenie komory kráľa spôsobilo nejaké pradávne zemetrasenie. Tu sa ale Dunn pýta: „čo je to za zemetrasenie, že poškodí komoru kráľa a ostatné miestnosti ostanú takmer úplne nepoškodené?“. Sám Dunn sa čudoval aj veciam, ktoré nemali nič spoločné so stavbou pyramídy. Jednou z najzáhadnejších vecí bol hrubý povlak z čierneho prášku objavený v prvej „odľahčovacej komore“ nad komorou kráľa. Analýza ukázala, že ide o uhlíkatú látku, ktorú egyptológovia pokladajú za zvyšky schránok hmyzu rozpadnutých na prach. Nikde inde však v pyramíde neboli nájdené podobné schránky hmyzu. A je tiež nejasné prečo by si tisíce hmyzov vybrali práve jednu miestnosť aby tam zahynuli.

    Dunn prišiel nakoniec k dvom záverom. Po prvé, ortodoxné vysvetlenie Veľkej pyramídy ako hrobky nedáva zmysel. Po druhé, nijaká dôveryhodná alternatíva neberie do úvahy všetky hádanky, ktoré poskytuje táto stavba.

Dunnove otázky:

- Prečo sa na stavbu Komory kráľa použil granit, ktorý sa dá iba ťažko opracúvať a bolo ho treba dopravovať až zo vzdialenosti 800 km, kým ostatné časti pyramídy boli zhotovené výlučne z vápenca?
- Ak štyri malé komory nad Komorou kráľa nemali odľahčovať murivo nad nimi, na čo mali slúžiť?
- Prečo boli na oddelenie týchto štyroch komôr použité obrovské granitové monolity, keď sa na to dali použiť jednoduchšie metódy a materiály?
- Čo mohlo spôsobiť nahromadenie „schránok hmyzu“ v prvej „odľahčovacej“ komore?
- Prečo je poškodená Komora kráľa, kým ostatné priestory pyramídy sú nedotknuté?
- Na aký účel vlastne slúžili presne naprojektované a postavené „vetracie šachty“, ktoré sa nikdy nepoužili na ventiláciu či vetranie?
- Prečo má Komora kráľa malú a prepchatú predsieň?
-čo spôsobilo vytvorenie slaného kôrovitého povlaku na stenách Komory kráľovnej, ktoré objavili dávni archeológovia?
- Prečo bola do jej východnej steny vytesaná vystužená nika?
- Na čo postavili Veľkú galériu, ak by postačovala jednoduchá chodba?
- Na čo mohla slúžiť malá podzemná priehlbina pod pyramídou?
- Prečo tak veľa pôvodných prieskumníkov spomínalo prítomnosť nepríjemného zápachu?

  Toto sú ťažké otázky, takmer nemožné na ne odpovedať. No o chvíľu budeme odpovede na ne poznať.

  Dunna zaujal aj objav, ktorý urobil nemecký inžinier Rudolf Gatenbrink v roku 1993. Vyrobil automatickú kameru čiže robota – Upuaut II, vystrojeného laserovým vodiacim systémom a určenú na preskúmanie vnútra úzkych šachiet vedúcich z Komory kráľovnej. Ukázalo sa, že v severnej šachte ležala kovová tyč, pravdepodobne zanechaná dávnejšími výskumníkmi. Južná šachta sa končila kurióznym uzáverom – kamennou doskou s dvoma vyčnievajúcimi medenými úchytmi. Na kamennú dosku sa okamžite upriamila pozornosť a začali ju nazývať „dvierka“.

    (poznámka: dňa 17.9.2002 skupina výskumníkov sponzorovaná National Geographic pravŕtala „dvierka“ v južnej šachte komory kráľovnej a vsunutou kamerou objavila za nimi druhé, takmer rovnaké „dvierka“. Podobné dvierka boli objavené aj v severnej šachte tej istej komory.)

Podivné kamenné dvere zachytené robotom.

  Dunna však viac zaujali medené úchytky.

    Ak vezmeme kryštál kremeňa do zatemnenej miestnosti a na jeden koniec silno udrieme kladivom, z druhého vyletí malý zväzok iskier. Proces sa volá piezoelektrický jav. Kremeň má prirodzenú schopnosť meniť kinetickú energiu (úder kladivom) na elektrinu (iskra).

    Asi málokto vie, že granit obsahuje prekvapujúce množstvo kremeňa. V asuánskom granite je ho až 55 percent. Komora kráľa a jej „odľahčovacie komory“ sú vybudované výlučne z asuánskeho granitu. Veľa turistov si všimli, že komora kráľa má obdivuhodné akustické vlastnosti. Zdá sa, že znásobuje aj ten najtichší, iba šepotavý rozhovor. No a keby ste udreli do granitového sarkofágu, rozozvučí sa ako zvon.

    V marci 1979 Rocky McCollum a Bill Cox vykonali v Komore kráľa testy hudobnej rezonancie (kmitanie častíc). Cox zistil, že celá komora ostro rezonuje s harmonickým kmitočtom 256 kmitov za sekundu. McCollum potvrdil, že nevibruje iba komora ako taká, ale aj granitový sarkofág. Po viacerých pokusoch a náročných výpočtoch títo bádatelia vyhlásili, že zistili v komore „hlavnú frekvenciu“ so 640 kmitmi za sekundu, čo ich priviedlo k záveru, že stavba bola úmyselne konštruovaná na túto rezonanciu, lebo 640 kmitový tón zodpovedá vlnovej dĺžke presne zhodnej s dĺžkou egyptského lakťa a to jednoducho odmietli pokladať za číru náhodu. V článku o svojich nálezoch McCollum poznamenáva, že rezonanciu ovplyvňuje aj podstata plynu, cez ktorý sa šíria vibrácie.

    Christopher Dunn odmieta predstavu, že rezonancia komory kráľa je náhodná. Pokladá ju za jadro mohutného generátora energie, v ktorom každá známa vlastnosť stavby hrá dôležitú úlohu. Ak z jeho tézy odstránime technické podrobnosti, znie takto:

    Veľká pyramída v Gíze bola zostrojená tak, aby vibrovala ako ladička. To, čo nazývame Komora kráľovnej, bol vlastne vodíkový generátor. Vystužená nika v jej vnútri pôvodne obsahovala chladiacu či odparovaciu vežu. Cez severnú a južnú šachtu sa do komory dopravovali chemické zlúčeniny – pravdepodobný hydratovaný chlorid zinočnatý a kyselina chlorovodíková. Reakciou týchto dvoch chemikálií vznikal plynný vodík. Príznaky tohto procesu sa zachovali v podobe (odlišného) sfarbenia obidvoch šachiet a zvyškov solí nájdených na stenách Komory kráľovnej. Všetok chemický odpad vytekal z komory nadol cez priestor dnes nazývaný studničná šachta a vtekal do podzemnej komory vytesanej v podloží hlboko pod pyramídou. Plynný vodík stúpal a naplnil Veľkú galériu a Komoru kráľa.

    Ladené Helmholtzove rezonátory nastavené vo Veľkej Galérii zachytili vibráciu stavby ako celku a previedli ju na počuteľný zvuk. (Helmholtzov rezonátor je dutá guľa s úzkym hrdlom, ktorá má jedinú izolovanú rezonančnú frekvenciu a nezachycuje iné do 10násobku tejto frekvencie. Vzhľadom na spomínané charakteristiky sa využíval pri štúdiu hudobných tónov pred zostrojením elektronický analyzátorov.) Prostredníctvom týchto rezonátorov Veľká pyramída začala „spievať“. Zvuk sa sústredoval cez chodby do Komory kráľa, ale až do nej sa dostali tóny harmonické so základnou rezonanciou. Dosahovalo sa to sériou filtračných odrazových dosiek nastavených v predsieni Komory kráľa.

    Keď zvuk dosiahol komoru so „sarkofágom“, ozvalo sa mohutné a rytmické pulzovanie. Ako potvrdili Cox s McCollumom, špecifické zvukové frekvencie vyvolali vibrácie celej granitovej Komory kráľa. Všetko bolo uspôsobené tak, aby sa minimalizovalo akékoľvek prirodzené tlmenie, takže vibrácie dramaticky stúpali. Chvenie vytváralo silné tlaky na kremennú zložku granitu. Piezoelektrický jav vyvolal prúdenie elektrónov. Začal vznikať elektrická energia, ktorá sa viazala na vodík vypĺňajúci celú pyramídu. V tomto okamžiku vstúpili do hry astronomické poznatky Egypťanov. Severná šachta Komory kráľa bola otvorená pre mikrovlnné signály obsiahnuté v kozmickom žiarení, ktoré neustále bombarduje našu planétu. Tieto signály vytvára atomárny vodík, preto si egypťania zvolili v prvom rade vodík za médium prenášajúce elektrickú energiu. Signál bol možno v určitom bode zosilnený a reagoval s energeticky nabitým vodíkom, čo spôsobilo uvoľnovanie energie s rovnakou frekvenciou, akú mala prichádzajúca energia. Získaná energia sa potom vyžarovala z pyramídy trasou rovnobežnou s prichádzajúcim signálom.

    Z technického hľadiska by stroj tohto typu pracoval. Vieme, že Egypťania boli schopní ho postaviť, lebo ho zrejme aj postavili. Súčasné zistenia určujú, že boli schopný vyrobiť aj vodík.

    Medené úchytky v Gantenbrinkových „dvierkach“ mohli fungovať ako senzory zisťujúce, kedy bolo treba pridať do Komory kráľovnej potrebný chemický roztok. Podľa Dunna boli tieto chemikálie pôvodcami zápachu, ktorý sa udržal v pyramíde. Poškodenie charakteristické pre komoru kráľa mohlo vzniknúť pri mohutnom nepredvídanom výbuchu vodíka – ten mohol byť príčinou vzniku čierneho prášku vo vyššie položenej komore. Nešlo teda o schránky hmyzu, ale o uhličitan vápenatý „vypálený“ z vápenca. Tu ale vzniká istá nepresnosť, pretože uhličitan vápenatý ako vieme je biely prášok. Možno sa jedná o jeho inú formu.

    Ak rozkmitáme kyvadlo vedľa druhého podobného, ale nehybného kyvadla, aj druhé sa začne kývať samo od seba. Tento fenomén je známy ako harmonická rezonancia a nastáva preto, lebo ani jeden predmet nie je celkom nehybný, nech vyzerá akokoľvek nehybne. Všetko podlieha drobným pohybom spôsobovaným neďalekou dopravou, okolitým zvukom a pod. Tieto pohyby sú tzv. „voľné kmitanie“.

    Harmonická rezonancia sa objavuje vtedy, keď sa tzv. hnacia frekvencia – v tomto prípade kývajúce sa kyvadlo – približuje k frekvencii statického objektu. Výsledkom je rýchle preberanie energie sprevádzané nárastom amplitúdy (výchylky kmitu) vibrácie. Nehybné kyvadlo sa preto začína kývať.
Tento fenomén sa neobmedzuje na kyvadlá. Každý artefakt aj prírodný predmet má svoju špecifickú frekvenciu a teda teoreticky podlieha harmonickej rezonancii – hoci ju v praxi iba určité predmety prijímajú až do takého stupňa, aký možno rozoznať. Amplitúda harmonickej rezonancie nenarastá donekonečna. Je limitovaná prirodzeným tlmením, ale aj napriek tomu môže dosahovať značný stupeň. Práve preto by vojaci (dostávajú príkaz pri pochode, od veliaceho dôstojníka, „voľný pochod“, s týmto som sa stretol pri druhej svetovej vojne, nechodia ľavá, pravá… ale každý vojak si ide ako chce, „voľný pochod“ majú na mostoch na schodoch alebo na iných konštrukciách. Tak isto aj pri autobuse, alebo lietadle kedy ho začne strašne triasť znamená, že buď autobus alebo motor dosiahol rezonanciu, ak ostane autobus v tej rýchlosti hrozí poškodenie alebo aj rozpadnutie motoru, vodič musí nútene zmeniť otáčky motoru, prípadne zrýchliť či spomaliť autobus alebo iné dopravné vozidlo aby sa dostal z harmonickej rezonancie.) pochodujúci rovnakým krokom po moste mohli spôsobiť harmonickú rezonanciu, podobne ako keď operní speváci môžu rozbiť vínový pohár vyvolaním hnacej frekvencie s patričnou výškou tónu.

    Pre presné pochopenie čo je to harmonická rezonancia. Najznámejším prípadom harmonickej rezonancie je slávny most Tacoma. Nefúkal až taký silný vietor a pozrime sa čo spôsobil. Pravidelným narážaním rozkmital konštrukciu pod istou frekvenciou na čo následne došlo ku kolapsu tohto objektu.

Most Tacoma.

https://www.youtube.com/watch?v=P0Fi1VcbpAI&feature=related

  Dunn tvrdí, že Veľkú pyramídu postavili ako zmenšený model severnej pologule a umiestnili ju na presne vyváženom mieste, takže mohla podliehať hnacej frekvencii samotnej zemegule. Tým vedený Dr. Neokim Sudom z japonskej univerzity v Nagoji urobil prekvapujúci objav.

    Naša planéta kmitá s trvalým bzukotom, ktorý nedosahuje hranicu počuteľnosti pre človeka. Vlny ktoré sú tým vyslané našou Zemou majú pôsobisko kdesi okolo Veľkej pyramídy, čím môže byť spôsob výroby elektriny v Cheopsovej pyramíde spustený.

    Po uvážení všetkých faktov, ktoré sme si tu povedali, je pravdepodobné, že Veľká pyramída bola konštrukciou na výrobu elektrického prúdu. Samotné svetlá na jej vrchole, ktoré boli vidieť v noci, ako aj ľudia zasiahnutí na jej vrchole prúdom o sile asi 500 voltov to len potvrdzujú.

Zdroj: zahady-sveta.estranky.sk